Práve čítam knihu Nová Zem od Eckarta Tolleho a rozhodla som sa sem dať isté časti z tejto knihy, ktoré sa mi zdajú byť najpodstatnejšie.

Keď sú rolety stiahnuté, slnečné svetlo nemôže preniknúť dovnútra. Keďsa vnútorne podvolíte, keď sa vzdáte, otvorí sa nová dimenzia vedomia.

Ak sa chcete zbaviť vlády ega, potrebujete si ho uvedomovať, keďže uvedomenie a ego sú navzájom nezlučiteľné.

Uvedomenie je energia, ktorá sa skrýva v prítomnom okamihu.

Ego vždy chce niečo od druhých ľudí a vždy chce zo situácií nejako ťažiť. V úzadí je vždy nejaká tajná agenda, pocit nedostatku, potreby, ktorá musí byť uspokojená.

Ego, ktoré chce od niekoho niečo získať, zvyčajne začne hrať nejakú rolu, aby dosiahlo svoj cieľ. Nezáleží na tom, či sa tým cieľom stanú materiálne statky, moc, nadradenosť, výnimočnosť alebo nejaký druh telesného alebo duševného pôžitku či uspokojenia. Ľudia si obyčajne vôbec neuvedomujú, že hrajú nejakú rolu. So svojimi rolami totiž splývajú. Sú nimi.

Mali by ste si uvedomovať a pozorovať na sebe toto: kedykoľvek budete mať pocit nadradenosti či podradnosti, zakaždým za tým bude vaše ego.

Každý terapeut vie, že ego si v skutočnosti neželá, aby sa jeho „problémy“ vyriešili, keďže tvoria časť jeho identity. Ak sa nenájde nikto, kto by si môj smutný príbeh vypočul, budem si ho v duchu neustále dokola opakovať a budem sa ľutovať, až kým si nevytvorím identitu človeka, ktorému sa v živote nedarí a ktorému ubližujú všetci: ľudia, osud, ba i Boh. A tento postoj potom určí, akú predstavu mám mať o sebe, aby som bol aspoň niekto, pretože egu záleží len na tom.

To, čomu sa zvyčajne hovorí „zamilovanosť“ , je väčšinou len intenzifikácia egoickej túžby a potreby. Stávate sa závislými na druhej osobe, alebo presnejšie na vlastnej predstave o tom druhom. So skutočnou láskou to však nemá nič spoločné, pretože pravá láska sa ničoho nedožaduje.

V modernom svete vlastne čoraz viac ľudí prežíva zmätok, lebo nevedia, kam patria, aký je zmysel ich života, ba ani to, kto v skutočnosti sú.

V súčasnosti čelíme závažnej kríze. Ukazuje sa, že spôsob života, akým sme žili doposiaľ, je nefunkčný a neúnosný. Naše prežitie ohrozujú zdanlivo neprekonateľné problémy. Vyzerá to tak, že doteraz známe formy života buď vyhynú, alebo prekonajú svoje obmedzenia a urobia významný evolučný skok.

„Nové nebo“ je nástup zmeneného stavu ľudského vedomia, kým „nová zem“ má byť odrazom duševnej sféry

Slová majú magickú moc. Nezáleží na tom, či ich vyslovíte nahlas, alebo si ich len pomyslíte. Ľahko sa v nich stratíte, a potom priam hypnoticky začnete veriť, že keď niečo označíte slovom, tak to aj poznáte

Obyčajný kameň, a ešte skôr kvet alebo vták, vám môžu ukázať cestu späť k Bohu, k Zdroju, k sebe. Keď sa pozriete na nejakú vec alebo ju uchopíte a pritom ju necháte byť bez toho, aby ste jej vnucovali názov či nejaké mentálne označenie, pocítite bázeň a zmocní sa vás úžas.

Čím rýchlejšie budete veci, ľudí a situácie pomenúvať a hodnotiť, tým plytším a nudnejším sa stane svet okolo vás

Ak prídete na to, že máte dočinenia s ilúziou, rozplynie sa. Rozpoznanie ilúzie znamená totiž jej koniec. Pri živote ju udržuje len to, ak si ju mýlite s realitou. V momente, keď pochopíte, čím nie ste, vynorí sa pred vami vaše skutočné ja. Ego však možno uspokojiť len na krátky čas. Potom zrazu znovu chcete viac, znovu nakupujete, znovu konzumujete.

Život poskytuje človeku také zážitky, ktoré usmerňujú rozvoj jeho vedomia. A odkiaľ vieme, že potrebujeme práve ten alebo onen zážitok ? No predsa odtiaľ, že ho prežívame v tejto chvíli.

Mnohí z nás si ani na smrteľnej posteli - teda vo chvíli, keď sa všetky vonkajšie formy rozpadnú - neuvedomujú, že nikdy nijaká vec nemala nič spoločné s tým, čím v skutočnosti sú. V blízkosti smrti sa celá predstava o vlastníctve stáva bezvýznamnou. V posledných okamihoch svojho života si ľudia uvedomia, že hoci sa po celý život snažili zdokonaľovať svoje ja, v skutočnosti hľadali Bytie, ktoré tu však neprestajne bolo, no nevideli ho len preto, lebo sa stotožňovali s rôznymi vecami, čiže s predstavami svojej mysle.

„Som vedomie, ktoré si uvedomuje svoju pripútanosť.“ Tak začína transformácia vedomia.

Uspokojiť základné potreby ľudstva nie je také ťažké. Na tejto planéte je všetkého dosť. Je tu dostatok potravy, vody, obydlia i ošatenia. Problémom je nerovnomerné rozdelenie zdrojov, za ktorým stojí šialené, pažravé a chamtivé ego. Táto kolektívna nenásytnosť sa prejavuje vo svetových hospodárskych štruktúrach, v obrovských korporáciách - egoických entitách, z ktorých sa každá snaží uchmatnúť pre seba čo najviac. Slepo a bezohľadne sledujú len jediný cieľ: zisk.

To, čo nazývam „vnútorným telom“ , v skutočnosti nie je telom, ale životnou energiou, mostom medzi naším svetom foriem a neviditeľnou  sférou. Skúste preciťovať svoje vnútorné telo pravidelne, tak často, ako sa len bude dať. Po čase zistíte, že už ani nemusíte zatvárať oči, aby ste ho cítili. Skúste si všímať, či cítite svoje vnútorné telo napríklad vtedy, keď niekoho počúvate. Je to takmer paradox - keď ste v kontakte s vnútorným telom, už sa nestotožňujete s hmotným telom, ba ani s mysľou. Dalo by sa povedať, že ste sa prestali stotožňovať s formami a upriamujete sa na neviditeľný svet, na samotné Bytie. A práve toto tvorí podstatu vašej identity. Tým, že si budete uvedomovať svoje telo, budete nielen väčšmi prítomní, ale objavíte aj bránu, ktorá vás nakoniec vyvedie z väzenia ega. Takýmto spôsobom zosilnie nielen váš imunitný systém, ale aj schopnosť organizmu uzdravovať sa.