"Zapnúť TV, pozrieť film a vypnúť"
Prečo bola dualita vložená do tohto projektu? Zrejme aby zodpovedala otázku oddelenosti. Aby tu bol vždy výber, aby bol vždy návrat. Preto vnímame niektorí aj rôzne tunely, či pri smrti, zrodení, alebo nejakom zážitku.
Posledné dni cítim, že keď človek dospieva a dospieva s ním aj duch a nechá sa zladiť zo svojou DNA pamäťou zisťuje, že kolobeh života je iba dej bez strachu. Len chvíľková voľba. „Zapnúť TV, pozrieť film a vypnúť“. Dôležitejšie a zaujímavejšie je to už pri inkarnáciách vo vyšších sférach. Kde nie sú také obmedzenia a vibrácie hrajú tzv. na inú nôtu. To ovplyvňuje aj život tam.
Preto je vytýčená aj dĺžka života. Vhodná a primeraná na danú vibráciu. Všetko je o pohybe energie, aj naša duša. Hmota nemá cenu, i keď sa v nej pohybujeme a je pre nás podstatná. Samy o sebe dokážeme už veľa nových vecí, len človek si neverí. Treba sa riadiť intuíciou, aby sa stalo to, že pre nás bude samozrejmá. Ja sama ju využívam dosť často a funguje to. Len dnes čo si vybavujem mi 5x našepkala a ani raz sa nezmýlila v dotyčných záležitostiach.
V našich filmoch sú obsiahnuté iba túžby a spomienky na niečo, čo sa nám zdá teraz nereálne. Napríklad lietanie. Pre človeka nereálna vec. A koľkým sa Vám už snívalo o lietaní a niektorým i veľmi veľa krát. Mne osobne veľmi veľa a dokonca s detailmi. Ako vzlietam, ako idem vyššie, ako manévrujem... Pre dušu je let prirodzený. Všetko s niečím súvisí, každý pocit i energia. Ľudia sa stretávajú a priťahujú na základe energie. Celý kolotoč tu je o tom. Ale tak ako človek dospieva, dospieva i kolektívne vedomie planéty a planéta s ňou. Vždy tu boli rôzne evolúcie, vojny, nejaký vývoj. O tom je to vždycky. Že sa deje niečo nové. Teraz je len otázka, čo sa chystá teraz. Každý, kto je k sebe úprimný si na túto otázku z hľadiska pocitu vie dať odpoveď. Dávame zrodu niečomu novému, niečomu, čo dlhú dobu malo absenciu. Je to v oddelenosti. Už ďalej nedominuje. Snažíme sa vykročiť svetelnými topánkami hore po schodoch. Na základe toho sa menia aj nejaké črty duality. Menia sa drobné zákony. Staré miznú a nové sa nám ukazujú. Je to ako s dýchaním, neustáli kolotoč. Je ťažké si to asi aj predstaviť. A pritom toto všetko, čo sa snažím vyjadriť, vravím snažím, lebo som si istá, že som neokázala všetko dokonale vyjadriť, ako keby som vložila niekde energiu a z nej by si to všetci dokonalo prečítali, ako som to ja presne myslela. To je ako aj s telepatiou. Vravíme si, ale veď to nefunguje. A pritom sa stala asi každému situácia, kedy telepatia zafungovala a niekedy viackrát. A ľudia stále neveria, že je. Je to na smiech, lebo ľudia neveria v seba.
Raz v škole bola naša učiteľka dlhé mesiace preč. Hádam vyše pol roka. Zazvonilo na hodinu, postavili sme sa v triede a vravím spolužiakom, že dnes sa mi snívalo, že sa učiteľka vráti (že vstúpi do dverí) a ona po minúte vstúpila do dverí. To boli padnuté sánky :D.