Strach zo smrti
Ľudia sa boja smrti. Prečo sa jej vlastne boja? Asi zo straty, strachu z nového, strachu nemať telo, strachu že potom už nebude nič... Drží ich nevedomosť a preto majú strach.
Mala som to šťastie, že si pamätám jeden život, kedy som ako dieťa zomrela. Bola to smrť na chorobu. Pamätám si, že ako dieťa som mala ten dar, že som situáciu nevidela ako dospelí ovplyvnený väčším strachom. Čím je človek menší, tým je prirodzenejší. Väčšinou ako dospelí hrajme nejaké role. No a zomierala som a nebála som sa. Vedela som, čo sa stane. Nebola tam bolesť ani strach. Čakala som na niečo prirodzené a normálne. Prišlo svetlo a osvieženie a išla som ďalej. Pamätám si iba bolesť matky, ktorá ma stratila. Akoby som vtedy bola vedomé dieťa. Neviem, či som bola, ale niečo také cítim.
Teraz sa zapodievam myšlienkou, aké to je tu na Zemi. Prečo sa bojíme. A uvedomila som si jeden pocit a to je ten, že som tu iba dočasne, teším sa na duše ktoré cítim, že poznám a povedzme, že na isté situácie. Odžijem si ho ako chcem, i keď mám nejaký osud a idem ďalej. Keď do toho nevkladám nízke emócie, ako strach a bolesť, vnímam to i teraz ako prirodzenú vec, ako napr. keď ideme večer spať. Je to to isté... Prečo musíme zomrieť? Prečo chodíme každý večer spať? Prečo sme tu?
Sme vo svete, kde vládnu zákony, o ktorých sa medzi ľuďmi nehovorí. Je to napríklad planetárny zákon o dianí a chodu. Vždy sa postupom času mení a prispôsobuje danej evolúcii. Je to zase o energií. Len človek pokiaľ neprijme fakt, že energie sú, tak je ťažké chápať takéto myšlienkove sledy. Je to neuveriteľné, ako to všetko s energiami funguje a každý deň je dokonalý už len malými detailmi, ktoré do seba neuveriteľne zapadajú a vy sa na to pozeráte a chápete. A pokiaľ nie, tak vás o tom život poučí. Jednoduchšie to majú staršie duše, ale len vtedy, keď sa vymania z toho, čo ich ťaží a vedia iba byť pre život tu a teraz.
Život je iba o uvedomení, o tom ako čo pochopíme a ako k tomu pristupujeme. A je naozaj dosť krátky. Keď budeme vnímať, čo je nad nami a pod nami budeme v spojení.
Je to jednoduché, ako evolúcia zase rastie. Keď si predstavím, že počúvam svoju intuíciu a žijem podľa nej a darí sa mi to, je to záležitosť, ktorá ukazuje na niečo nové v živote človeka. Ak budeme venovať pozornosť i iným veciam, ako napríklad nášmu srdcu a mysli, stane sa to, že človek bude ovládať zase viac seba. Bude vedomejší a schopnejší. No a tak to bude pokračovať ďalej do bodu, kedy toho budeme vedieť viac a viac. A podľa karmy, ktorú sme v minulosti urobili dostaneme skúšku života. Tou skúškou bude moc a láska. Ak opäť nepadneme bude to výhra, ale záležať bude na nás. To znamená, že tam kde smerujeme sme už raz boli.
Keď nevieme, ako ďalej, treba si definovať na papieri čo neviem, čoho sa bojím, čo je problém. A hľadať na to riešenie. Lebo mám pocit, že človek niekedy sám nevie, čo sa deje. A to preto, lebo si to nepomenuje.
Tak isto nemusí človek robiť nič a iba žiť, to je tiež cesta, ale keďže čítate tento článok, tak hľadáte.