Milujem sa a preto si neklamem
Cesta ako niečo zmeniť je i cez otvorenosť a pravdovravnosť voči sebe. Tým, že si sám sebe, ale i druhým budeme hovoriť pravdu. Lebo priznajme si, niekedy sami sebe klameme a tým sa brzdíme. Ak človek behom jedného dňa bude úplne otvorený a pravdovravný, zistí koľko veci doteraz vravel inak. Už len tým, že sa vás niekto opýta, hodí sa mi táto sukňa? A vy nechcete dotyčnú uraziť, tak poviete áno. Je to klamstvo. Len človek musí byť veľmi pozorný a všímať si, čo robí a ako to robí. Je to cesta von z kruhu. A rovnaký recept sa dá použiť i v iných témach života. Je to zase o voľbe. Chcem sa zmeniť, lebo už viem, že strach už pre mňa nemá takú rolu. A jednoducho vylezieme z ulity a dívame sa na svet okolo zrazu inak, ako povedzme doteraz cez okno. Len každodenný unáhlený život učí ľudí venovať sa iba tomu, čím spoločnosť chce, aby sme sa riadili. Sme okrádaný o našu vlastnú slobodu a vedomo to robíme, že si volíme pohodu a vieme, že o nás bude postarané. Že budú otvorené potraviny, že si pozrieme nejaký dobrý film, že tu bude lekár, keď ho budeme potrebovať. Nemáme vlastnú zodpovednosť už len v seba samého. Keby áno, tak si všímame emócie, ktoré ovplyvňujú náš každý život a všímame si, že táto robota ma nebaví a chodím tam stále nahnevaný a s odporom. A nebudeme to meniť lebo sa bojíme, že čo keď si inú prácu nenájdem. Chceme byť vedomo v strachu a v nízkych vibráciách. Chceli by sme to zmeniť, ale keby sa to zmenilo samo od seba. Nemáme silu a odvahu a hlavne zodpovednosť za seba, dopriať si niečo lepšie.
Je tu priaznivá doba na zmenu čohokoľvek. Energia je čistá a dokonca otvorená s novými možnosťami pre človeka, ako bola doteraz. Keď niekto chce, stačí že v tomu verí a bude si všímať pozorne všetko vôkol seba a ono sa to zmení. Funguje to. Všímam si to celý život. Len človek je niekedy nepozorný a čaká v zázrak a nevšimne si jednoduchého znamenia zmeny.
Želám si, nech každý kto po tom túži zacíti minimálne to čo ja, aby vedel že sa to všetko dá. Ale viem, že každý do toho cieľa musí doraziť sám. Tak to funguje. I ja mám ešte veľmi veľa lekcií a nik mi nepovie ako to urobiť, ako sa to mám naučiť sama. A druha vec je, že človek ani nie je pripravený, keď mu to niekto druhý povie, proste to nepochopí. Znamená to, že lekciou si prejde sám, keď bude jeho čas. Funguje to dokonalo. Len žiť na Zemi vo vlastnej koži je až príliš osobné dotýkajúc sa hĺbky duálnej tmy. Preto ten strach. Preto tá možnosť voľby. Preto vedľa duálnej tmy je to duálne svetlo. Len človek musí zdvihnúť zrak a pozrieť sa, že tam naozaj je a môže sa vydať po tej ceste k nej.
Slová sú niekedy za trest. Pomenovať niečo, čo nie je fyzické ... Na to spektrum slov niekedy proste nemáme. A preto je to také možno suché. Ale keby z tohto článku dokážem natočiť video s 3D pocitmi, to by bola iná... Stačilo snov. Treba žiť. Vybrali sme si to. A existuje hranica, ktorú keď dosiahneme bude sa nám „kráčať ľahšie“.